Volám sa Jana Bakičová a dnes nesnívam svoj život, dnes žijem svoje sny.
V školskom veku som v kútiku srdca závidela svojim spolužiakom, ktorí vedeli kresliť. Uplynulo niekoľko desiatok rokov a ja sa venujem maľbe. Maľujem a tvorím s nadšením, s radosťou, s láskou a najmä farebne. Vediem tvorivé kurzy zamerané na výtvarnú techniku maľba horúcim voskom. Vo svete túto výtvarnú techniku poznáme pod názvom Enkaustika. Zde je môj príbeh…
Veľký zlom v mojom živote nastal pred dvoma rokmi, keď som prišla o zamestnanie. Mala som v tom období 51 rokov. Na úrade práce som bola evidovaná už rok. Ja, predtým veľmi aktívna žena, som ostala smutná. Začala som hľadať novú prácu. Reagovala som na mnohé ponuky.
Chodila som na konkurzy, dostala som sa dokonca aj do užšieho, finálového kola výberového konania. No, odpovede z konkurzov boli stále rovnaké: „Ďakujeme, vybrali sme iného uchádzača.“
V jednom období doľahla na mňa frustrácia a dostala som sa do depresií.
V noci som ťažko spávala a neustále som sa sama seba pýtala: „Prečo si neviem nájsť prácu?“
Dejú sa udalosti, ktorým niekedy nerozumieme.
Počas jednej noci, keď som nevedela zaspať, začula som svoj vnútorný hlas. Hlas mi prikazoval: „Vstaň a choď ku počítaču!“ Telo vzdorovalo, nechcelo sa mu vstať z postele. Od únavy som na chvíľu zaspala. Vo sne sa mi hlas znova prihovoril: „Vstaň a choď ku počítaču!“
Zobudila som sa a pozrela na budík. Boli dve hodiny po polnoci. Lenivo som vstala, prešla zo spálne do obývacej izby a otvorila svoj notebook. Ani som nevedela prečo. Prezrela som si svoje emaily a profil na Facebooku. Vo chvíli, keď som zatvárala okno na Facebooku, zbadala som na obrazovke počítača cudzie slovo enkaustika.
„Čo je to za slovo? Takéto nepoznám. Aký je jeho význam?“ kládla som si otázky a čoraz viac ma to začalo zaujímať. Napísala som slovo enkaustika do internetového vyhľadávača. Zistila som, že ide o maľbu horúcim voskom. „Zaujímavé“ povedala som si a čítala ďalej.
Otvorila som stránku YouTube a po zadaní slova enkaustika som mala zrazu pred sebou veľké množstvo videí s touto tematikou. V tom momente som už vôbec nevnímala čas. Z noci sa stal biely deň. S úžasom som pozrela na nástenné hodiny, ukazovali desať minút po ôsmej hodine ráno.
Vstala som zo stoličky a uvarila si kávu. Nasledujúci deň som presedela pred notebookom. Čítala som rôzne články, pozerala videá a všetko ostatné, čo akokoľvek súviselo s enkaustikou.
Na ďalší deň som sa to rozhodla vyskúšať.
V garáži som našla starú žehličku a v šuplíku voskovky po vnukovi. Vhodný papier zasa medzi darčekmi, ktoré som mala kúpené pre svojich blízkych pod vianočný stromček. Teoreticky naštudované informácie som tak mohla i prakticky skúsiť.
Bolo pár dni pred Vianocami. Nadšená novou záľubou, som prestala myslieť na depresie a znova som bola tá aktívna žena ako predtým. V krásnom slovíčku enkaustika som našla nové potešenie a radosť.
V obchode pre umelcov som si kúpila špeciálne potreby a začala som sa pomocou videí učiť. Maľovala som najprv len malé formáty a za pár dni som mala hotových niekoľko desiatok obrázkov. Všetky som rozdala a potešila veľa ľudí.
Každým dňom som sa zdokonaľovala v tejto výtvarnej technike. Postupne som horúcim voskom maľovala aj na plátno, sololit, keramiku a iné podklady.
Jeden marcový deň som sa vybrala na nákupy do Košíc. Prechádzala som popri galérii a všimla som si plagát s pozvánkou na výstavu amatérskych umelcov. Vošla som dnu a zisťovala som ďalšie informácie. Po rozhovore s organizátorkou som sa rozhodla, že sa danej výstavy zúčastním. Prišla som domov a začala som premýšľať, akú tému spracujem. V polovici apríla som sa jedným dielom zúčastnila výstavy v krajskej galérii. Odozva sa dostavila, ľudom sa môj obraz páčil.
Posilnená pozitívnym výsledkom svojho tvorenia,
ďalej som maľovala a maľovala…
Sedela som v kresle a premýšľala som nad tým, čo sa mi v živote za posledných niekoľko mesiacov zmenilo. Uvažovala som, či aktuálny stav je vrcholom toho, čoho som v tejto oblasti schopná, alebo existuje ešte niečo iné, nejaká iná méta, ktorú by som mohla dosiahnuť. Spomínala som na svoje enkaustické začiatky, ako som sa svojpomocne oboznamovala s týmto druhom umenia a postupne sa v ňom zdokonaľovala.
Prišla mi na um myšlienka, že toho o maľbe horúcim voskom viem už pomerne dosť a mohla by som to nejakým spôsobom využiť a posunúť svoje poznatky aj iným ľuďom. Sadla som k notebooku, na internete si vyhľadala lektorsky kurz enkaustiky. O pár dní som už cestovala vlakom do Bratislavy na lektorský kurz a po jeho úspešnom absolvovaní som sa stala certifikovanou lektorkou maľby horúcim voskom.
V tom istom čase som oslovila kultúrne stredisko v Kráľovskom Chlmci s požiadavkou vystaviť svoje diela. Moje obrazy ich zaujali. Po siedmich mesiacoch od svojich úplných enkaustických začiatkoch som mala vlastnú autorskú výstavu. Záujem o ňu bol veľký. Vystavovateľ mi navrhol hneď po ukončení výstavy v Kráľovskom Chlmci ďalšiu výstavu v Galérii národov v Pribeníku.
Celá šťastná som si myslela, že sa mi to sníva. Nesnívala som však, bola to realita!
Čas postupne plynul. Naďalej som maľovala, organizovala som ukážky svojej tvorby. Realizovala som enkaustické tvorivé dielne v domoch pre seniorov a v umeleckých školách. Zúčastnila som sa rôznych jarmokov a učila maľbu horúcim voskom tých, kto o to prejavil záujem.
Dnes pomáham ľudom kreatívne tvoriť, objavovať svet farieb a pochopiť ako ich prostredníctvom môžeme ovplyvňovať naše emócie a zlepšovať si tak zdravie a každodenný život.
Jana Bakičová
www.janabakicova.sk
Moje motto: „Je dôležité počúvať svoj vnútorný hlas, začať konať a ísť za niečím novým.“
all the technical KINGDOM777 solutions and staff we need for 에볼루션 카지노 operators who provide world
Tak toto je hodně inspirativní článek. Ono je podle mě důležité jít si za svým snem, i když vám často život hází klacky pod nohy. Já to takto měla když jsem začínala se svým podnikáním. Vůbec to nebyla procházka růžovou zahradou. Jeden z prvních problémů, co jsem řešila bylo to, kde vůbec budu mít sídlo firmy. V bytě, ve kterém jsem tehdy bydlela to nešlo, takže mi nakonec nezbyla jiná možnost, než virtuální sídlo.
Tka to bych chtěla být taky takhle šikovná. Já si vřelým voskem způsobím tak maximálně popáleniny. A to teď myslím jak na té symbolické rovině, tak i na té tvrdě pragmatické. Fakt. Já prostě nejsem člověk, který je nějak manuálně zručný. Ještě že tady jsou obchody jako https://www.shoptio.cz/, kde člověk nakoupí i různé dekorace, které vypadají jako samo domo. :)