Absolútne prítomna

Je to len o tom, urobiť to, čo chceš práve teraz, nech je to čokoľvek
a bez ohľadu na všetko čo bolo pred týmto okamžikom.

Je tak krásne keď sa naučíme komunikovať sami so sebou, keď vieme čo naozaj chceme, keď sa sami sebe staneme najlepším priateľom. Nech už spravíme akúkoľvek „chybu“, alebo sa akokoľvek odkloníme od nasej skutočnej podstaty, od našej pravdy, prijmime to, ostaňme s tým, neutekajme, nehodnoťme, nekritizujme. Jednoducho si to precíťme.

Práve v týchto chvíľach by sme čo najviac mali byť prítomni
a pozorovať, čo sa s nami deje.

Samozrejme chce to tréning, pretože väčšinou, ak sa cítime zle, ak sa cítime, že sme zlyhali, ublížili… práve vtedy mame tendenciu veci zhoršovať. Začneme sa obviňovať, kritizovať iných, viniť, hodnotiť, či utekať alebo ignorovať to, čo sa stalo, to čo nám „ubližuje“. Ono nám to skutočne neubližuje, to my sami si ubližujeme svojim postojom a tým, že veríme nášmu egu.

To ego v skutočnosti trpí, nie my

Absolútne prítomna

 

Práve preto je potrebné naučiť sa vydržať v tých našich „zlých a bolestivých momentoch“. A pozorovať… po čase zistíme, že sa vlastne nič nedeje, že nič zle sme neurobili a aj keď sme urobili niečo, po čom sme sa necítili dobre, akonáhle to prijmeme, že proste je to tak, konala som pod vplyvom ega, sebadeštrukcie, jednoducho mýlila som sa, vtedy nič nemá nad nami moc. Ostáva len ticho a krásna prázdnota.

Pretože sme prijali všetko tak ako je.

Prázdnoty sa veľa z nás boji… ale práve ona nám umožňuje hlbšie sa spoznať a naplniť sa. Naplniť sa len tým, čo nám robí dobre a čo my naozaj potrebujeme… Nikdy to nerobme naopak. Nikdy, keď cítime nejaký negatívny pocit, sa nesnažme nasilu do seba vniesť svetlo, lásku, smiech… nie, nasilu nie…

Najprv precíťme tie negatívne pocity, poriadne precíťme strach, bolesť, neistotu, krivdu, vinu… poriadne… len tak tieto pocity začnú nad nami strácať kontrolu a viac nám nebudú riadiť život, lebo tým, že s nimi vydržíme, že si dovolíme prežiť ich a precítiť naplno, tým oni začnú strácať moc.

 

Už sa viac nebudeme báť bolesti, samoty, smútku…

Nastane prázdno, ktorého sa tiež väčšinou bojíme… ale píšem o prázdne, ktoré je oslobodzujúce, nie je tam nič iné iba samotne bytie, iba nádych a výdych. Iba naše samotné nahé JA.

Keď sa k nemu dostaneme, nemusíme hľadať čím sa naplniť. Nemusíme byť na ničom závisli, pretože automaticky, ak sa dostaneme k svojmu skutočnému nahému JA, pocit naplnenia prichádza sám. Je to to najkrajšie, čo môže byť.

Vtedy skutočne žijeme a láska nám vyžaruje z očí.

Vtedy sme schopní naozaj veľkých veci.

 

Maria Michalcova

Ženy ženám

Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností.
Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.
Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností. Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.
Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.