Pracujem ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku a vo voľnom čase rada cestujem a píšem. Som samostatná a všestranná žena a matka dvoch úžasných mladých ľudí. Milujem výlety, históriu, prírodu. Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice.
Verte- neverte, od kedy pracujem ako opatrovateľka,
je zo mňa šťastná a vyrovnaná žena, spokojná so svojim životom.
Taká, ktorá ráno vstane, večer ide spať a medzi tým robí to, čo chce. Žena, ktorá cestuje, plní si sny, miluje rozmanitosť života a je vďačná za každý nový deň. Každý deň sa môžem slobodne rozhodnúť čím ho vyplním, čo budem robiť a aký ten deň bude.
O takomto živote sa mi kedysi ani nesnívalo. Mnoho rokov o mne rozhodovali iní a musela som prejsť strastiplnou a kľukatou, dlhou cestou, aby som sa dostala tam, kde som.
Pred pár rokmi som bola klasický zamestnanec. Celý týždeň som sa tešila na víkend, aby som ho potom prežila v strese a depresii z toho, že rýchlo skončí a zase budem musieť otročiť v robote, ktorá ma nebavila. Väčšinu dní som trávila v zamestnaní, po práci domácnosť, deti, stále len povinnosti, náhlenie, stres.
Chronický nedostatok spánku, večne prázdna peňaženka, a žiaden čas pre seba.
Svoje dni som delila medzi drinu v robote a drinu v domácnosti a nemala som ani kúsok slobody.
Moje deti mali denne pred očami unavenú, smutnú a nespokojnú mamu a najčastejšia veta, ktorú počuli bola: „To si nemôžeme dovoliť, na to nemám peniaze.“
Do toho prišli rôzne rodinné problémy a ja som mala pocit, že som zamknutá v pasci, z ktorej niet úniku. Myslela som, že ma už nič pekné nečaká a že sa raz zobudím stará a nešťastná a budem plakať nad tým, kam sa podel môj život. To bola nadlho moja nočná mora.
Takto mi ubiehal deň za dňom a nič ma netešilo.
Stále som si kládla otázku, či toto je jediný spôsob, ako musím žiť.
Snažila som sa samu seba utešovať pripomínaním si, aké mám obrovské šťastie, že som zdravá, že mám zdravé deti a že sa mám vlastne dobre, ale vždy mi to pomohlo len na chvíľu. Chcela som od života viac. Ale nemala som silu niečo zmeniť. Vystriedala som viacero zamestnaní, s rovnakým výsledkom. Neprinieslo mi to viac času, ani peňazí, ani viac spokojnosti do duše.
Keď som sa po prvý krát dopočula o opatrovaní seniorov v zahraničí, napadlo mi, že toto sú možno moje dvierka von z bludiska. Ale vedela som aj to, že ešte pretečie veľa vody, kým sa dokážem pohnúť z miesta. Deti boli vtedy ešte malé a potrebovali ma každý deň. Neovládala som jazyk a nikdy pred tým som nebola ďalej, ako za hranicami Slovenska. Ale najväčšou bariérou boli pre mňa moje vnútorné hranice a strach z toho, či na to mám, či by som takú prácu zvládla, či sa dokážem vzoprieť rodine a ísť si za svojim, či si budem vedieť poradiť sama v cudzom svete. Bolo toho mnoho, čoho som sa bála a môj strach ma uzamkol v klietke na ďalšie dlhé obdobie.
Veľká zmena v mojom živote, ale hlavne v mojom myslení, sa udiala, keď som dostala možnosť, vycestovať na niekoľko týždňov pracovne do zahraničia. Strávila som vtedy celú jeseň v Nemecku a bola to pre mňa lekcia o tom, že aj inde má chlieb dve kôrky a že to, čo dokážem robiť doma, sa dá robiť kdekoľvek.
Vtedy vo mne naplno dozrelo rozhodnutie, pracovať v zahraničí na trvalo.
Deti už boli takmer dospelé a opatrovateľský kurz som mala dávno za sebou a tak som začala obvolávať agentúry. Dala som výpoveď v práci a to najťažšie ma ešte len čakalo – oznámiť doma, že zase odchádzam. Samozrejme, že sa to nestretlo s dobrým ohlasom, ale ja som cítila, že to bude v konečnom dôsledku dobré pre nás všetkých.
A tak som vycestovala a zmenila všetko, na čo som bola do vtedy zvyknutá. Ja, ktorá som celý život sedela doma, som sa zrazu vybrala za prácou do sveta. Ani sama som tomu nevedela uveriť, ale bolo to tak.
Zo začiatku som vystriedala viaceré rodiny a nikde som si nevedela zvyknúť. Boli problémy, boli aj ťažké zdravotné stavy, boli aj pochybnosti, či som sa rozhodla správne. Ani neviem, ako som sa tým všetkým prehrýzla a vydržala, a dnes môžem s istotou povedať, že už by som nemenila. Vrátiť sa znova k práci vo fabrike, to už by som naozaj nechcela. Toto je síce život na samotke, ale oveľa pokojnejší.
Mala som šťastie na rozprávkovú babičku.
Viem, že mnohé kolegyne to šťastie nemajú, že to majú v práci naozaj ťažké. A tým viem poradiť len jedno: Čas plynie rýchlo, neplytvajte ním, nezostávajte tam, kde vám je zle. Ak sa niekde necítite dobre, ak ste niekde nešťastná, odíďte, hľadajte, hľadajte, do vtedy, kým nenájdete. Zmeňte rodinu, aj viac krát, hľadajte do vtedy, kým sa niekde nebudete cítiť dobre. Alebo sa naučte cítiť dobre tam, kde práve ste, aj to sa dá, ale o tom až v inom článku… Život máte len jeden.
striedavo vonku a doma, a viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie aké som kedy urobila. Vyriešila som si finančnú situáciu aj krachujúci život a postupne som prešla na systém- dva týždne u klientky, dva týždne doma. Je to ten najlepší pracovný režim, aký som kedy mala. Všetci sme si zvykli, že keď prídem po turnuse na Slovensko, nie som uťahaná z práce za strojom, ako kedysi, a mám čas pre seba, aj pre svoju rodinu.
Moje deti už nikdy z mojich úst nepočujú vetu: TO SI NEMÔŽEM DOVOLIŤ !
Marta Kluchová
Rozprávanie o tom, s čím všetkým sa môže opatrovateľka stretnúť – SOM OPATROVATEĽKA >>>
5 tipov, kam na skvelý výlet – CESTOVANIE PO VLASTNEJ OSI >>>
all the technical KINGDOM777 solutions and staff we need for 에볼루션 카지노 operators who provide world
에볼루션코리아
293XUGtwG?/#
에볼루션카지노
403XrrYVA[‚>
에볼루션바카라
115OfhvMr),@
에볼루션블랙잭
133DXgstg(/:
에볼루션롤렛
509qksFoL]\#
evolution casino
329EhGoSx’&,
evolution korea
429rpNqwH_,-
에볼루션카지노
683jrGwuA]>*
에볼루션카지노
367WmIGiL;(_
에볼루션코리아
727Cwbttd/<{
에볼루션카지노
212DAIGTa?’&
에볼루션바카라
704UtYTgp!*&
에볼루션블랙잭
553ycJdxr.,!
에볼루션롤렛
231JtiPmE|.‘
evolution casino
395SVHIHo]]/
evolution korea
523DxqwRg]%?
에볼루션카지노
603ZpDLnc|&*
에볼루션카지노
623CEUaGr'(-
에볼루션코리아
509tEgVkI&,=
에볼루션카지노
259IHnyEp><{
에볼루션바카라
932SSgQFx_~‘
에볼루션블랙잭
100eWcvzl#[>
에볼루션롤렛
997BUXBZb;~\
evolution casino
143kaKMOA<-}
evolution korea
252YDvLkT}<<
에볼루션카지노
906abEmiI;:>
에볼루션카지노
451ERXhsB%!\
Tak pod toto se velice ráda podepíšu. Já jsem moc ráda, že jsem skončila ve své bývalé práci, díky které jsem skutečně jen přežívala a teď můžu začít žít. Mám víc volného času, tak jsem si na https://www.naturehikecz.cz/ koupila outdoorové vybavení a snažím se teď trávit co nejvíce času v přírodě. I psychicky se díky tomu cítím mnohem lépe.