Keď sláva, chvála a potlesk nestačí

Čo prináša sláva, chvála a potlesk? Pocit, že sme úžasní, dosť dobrí, že sme milovaní, ale… prečo potom tá šťavnatosť a plnosť tohto šťastia tak rýchlo vyprchá? Prečo to vlastne nestačí? Prečo je to tak ako sa hovorí „sláva poľná tráva“?

Na sláve, chvále a potlesku nie je nič zlé, sú ocenením, ktoré by sme si mali dopriavať oveľa viacej, sami sebe i medzi sebou.

Ale… Za čo? Prečo?

Aký má byť dôvod slávy, chvály a potlesku, aby boli skutočne oblažujúce a naplňujúce? Mnohé celebrity sa zrútia, pretože sú obdivované a platené pre mediálny obraz, ktorý o sebe vytvárajú. Nie sú to skutočne oni.

Ukazujú nejakú časť zo seba, výsek, talent, ktorý by nikdy nebol tým čím je, ak by nebol súčasťou celej spleti pavučín ľudskej duše, ak by nebol spojený s ostatnými puzzle.

A podobne i v živote chceme byť v skutočnosti ocenení za všetko, čím sme.

Za celok nášho Ja. Iba tie vzťahy nás budú dlhodobo uspokojovať, kde si dovolíme byť zraniteľní. Kde o nás bude ten druhý vedieť, čoho sa najviac bojíme, kto a kedy nám najviac v živote ublížil, po čom skutočne túžime od intimity až po vízie sebarealizácie.

balance-1372677_1920

Môžeme mať veľa priateľov, milencov, blízkych, ale ak o nás nevedia práve to najboľavejšie, môžeme sa cítiť stále opustení, nenaplnení a nešťastní. Oni nás totiž nevidia. A budeme si musieť pripustiť, že väčšina ani vidieť nechce.

Nechcú vidieť naše bolesti a slabiny, pretože by sa museli pozrieť na tie svoje.

Čím sme pravdivejší, tým viac a viac strácate nielen svoje nepravé vrstvy, ale i ľudí a možnosti. Nakoniec ostáva zopár málo ciest, ľudí a volieb, ale tie sú potom iba naše a sú tie pravé.

Koľko úprimných vzťahov sme schopní mať?

Milovať celý svet je to najjednoduchšie. Budhisticky sa odosobniť a zabudnúť na seba a svoj nefunkčný kompost. Pritom máme zodpovednosť predovšetkým za seba. Sociologické a psychologické výskumy prišli s teóriou, že človek je schopný mať 12 hlbokých vzťahov.

Pretože sme vraj tak nastavení, že sme schopní vnímať individuálne každého človeka, pokiaľ ich nie je viac ako 12.

Takže ideálna skupina pre učiteľa je max. 12 detí.

Vtedy ešte stíha vnímať individualitu a potreby každého dieťaťa. A vraj i preto mal Kristus 12 a nie viac učeníkov, aby dokázal vnímať osobitne každého z nich.

Je to zaujímavá myšlienka, ktorá by sa dala preniesť do praxe pri organizovaní liečivých seminárov a workshopov, kde sa pracuje viac do hĺbky.

V hlbokých vzťahoch je číslo 12 pre väčšinu z nás skôr niečo ako Everest, pretože okolo seba vidím málo skutočne naplnených a hlbokých vzťahov. Do čísla 12 sa zmestia rodičia, súrodenci, priatelia i partneri a deti.

Kvantitou klesá často kvalita. Deň má iba 24 hodín a skutočne hlboké vzťahy vyžadujú pozornosť a čas, tak ako všetko, čo za niečo stojí. Menej vzťahov je niekedy skutočne viac.

Sila veľkých skupín a sietí na internete je veľmi dôležitá a významná, inšpiruje, prináša poznatky, motivuje a správne informácie v správny čas menia životy, ale nemôžu fyzicky objať a byť tu skutočne pre nás. Je to virtuálny dotyk, ktorý je odrazom, ale nie svetlom.

Všetci túžime byť predovšetkým milovaní takí, akí sme.

Teda i zranení, ubolení a ustrašení. Stačí ukázať svoju bolesť druhým? Bojíme sa, že utečú. A je to oprávnený strach. Niektorí ľudia v nás vzbudzujú prirodzenú dôveru a i keď ich poznáme krátko, povieme im veci, ktoré sme nedokázali povedať ani svojich najbližším.

10 kroků ke spokojenosti v partnerském vztahu

Ala kto sú skutočne naši najbližší?

A máme vôbec nejakých ľudí, ktorí nás môžu vidieť naozaj takých, akých sme? Často sa klameme, že ich máme a i mnohí blízki vám budú do očí hovoriť, že vás majú radi, ale my vieme, že majú radi našu usporiadanú, prispôsobenú a potlačenú podobu.

Všetci hľadáme pravdivé vzťahy a asi jediná cesta je byť najprv pravdivým k sebe, čo neznamená byť hneď zaplavený sebaláskou. Stačí nájsť zmierenie v sebe, so sebou a s tým ako to je so mnou práve teraz.

Ak poznáme sami seba a naučíme sa byť si svojim vlastných útočiskom a objatím, i vo svojom okolí postupne rozoznáme tých pravých ľudí pre seba, no niekedy to chce to čas. I stromy čakajú na svoje kvety a plody celý rok.

A čo sláva, chvála a potlesk?

Nakoniec zistíme, že po nich už tak nebažíme, ak sme skutočne sami sebou a vo svojom prirodzenom prúde života.

 

Ivana Jelemenska

 

Ivana Jelemenská

astrologička

obradycary.webnode.sk/

Ženy ženám

Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností.
Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.
Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností. Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.
Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů