Ako žiť s radosťou svoje lepšie JA

„Mám žiť väčšmi podľa inštinktov alebo podľa rozumu?” Pýtala som sa samej seba zakaždým, keď som sa nevedela pohnúť z miesta. Som veľká idealistka a prekáža mi, keď mi ľudia okolo ponúkajú návody na život.

Vie ma vyviesť z miery, keď niekto odo mňa očakáva, že ideály nahradím plánmi. Nepopieram, že to má význam, lenže to je tá jednoduchšia cesta. Je ľahšie plánovať, než žiť ideály. Mám rada výzvy, a rozhodla som sa, že si “očistím” pohľad od pohodlných riešení.

Predsavzala som si, že si zmysluplné súvislosti pre svoj život pohľadám bez tyranie z množstva povrchných príležitostí. Neverím na zázračne rýchle návody meniace život.

Skúsenosť prvá:
Nepočítať kurčatá skôr, než sa vyliahnu

Najskôr som sa do toho púšťala, lebo som sa nemusela zdržiavať s trpezlivosťou. A popri tom som sa strácala vo svojich fantazijných predstavách. Chcela som, aby boli veci čo najväčšmi podľa mňa.

Keď to nevychádzalo, vyrazila som do boja proti všetkému. Odvrávala som, kritizovala, hádala sa, manipulovala, vydierala, presadzovala si svoju pravdu… Prosto som vzdorovala väčšmi ako dieťa hádzajúce sa o zem pri pokladni v obchoďáku. Akosi mi nedochádzalo, že si mám dovoliť prijať veci také, aké sú. Spájala som to s rezignáciou či pasivitou.

Chýbala mi pokora dovoliť si byť milšou, srdečnejšou, pokojnejšou, šťastnejšou a menej vystrašenou. Na zmenu defenzívneho postoja som však potrebovala niečo viac, než len chcenie. Potrebovala som schopnosti, aby som ustála sklamanie z toho, že nie zakaždým ma pevná vôľa podrží. Aj preto, lebo som na seba neraz kládla nerealistické požiadavky. Až keď som sa naučila čeliť strachu zo zlyhania a prepracovala sa k dôvere v seba, že “to celé” zvládnem, prestala som byť zbabelá.

Skúsenosť druhá:
Nerobiť rozhodcu, keď súperí rozum s intuíciou o to, kto urobí lepšie rozhodnutie

Našťastie, skoro mi došlo, že žiadna zmena sa neuskutoční, pokým sa pre ňu skutočne nerozhodnem. Pokým som bola nerozhodnutá, túžba po zmene mohla byť akokoľvek silná, nevládala ma ťahať vpred. Brzdili ju obavy, neistota a stres z jej urobenia. Išlo mi lepšie pomenúvať to, čo som nechcela.

Menej jasno som mala v tom, čo je to, čo chcem skutočne ja sama, nie ľudia okolo mňa. Než som na to prišla, tak som sa zasekla v paralýze z analýzy. Zostala som v móde premýšľania čo ak… Nanič postoj mal za následok, že som prešľapovala na mieste a plytvala energiou. Odvaha konať sa nekonala.

Skúsenosť tretia:
Pýtať sa: Ako z tej jamy von?

W. Buffett poradil: “Prestaň kopať!” Ako som tak vo vyhĺbenej jame trčala, došlo mi, že keď neviem, čomu sa chcem venovať, strávim väčšinu svojho času iba premýšľaním. Tak som si hovorila, že nebudem premýšľať. A nič zmysluplné sa nedialo.

Hlavne, že som nemohla nič pokaziť, lebo som radšej nič nerobila. Keď už som mala plné zuby vlastnej nemohúcnosti, tak som si napísala, čo chcem získať z robenia nových vecí. Zrazu vznikol dlhý zoznam. Urobila som klasickú chybu. Chcela som naraz zmeniť a robiť všetko.

Energeticky ani kapacitne som to nezvládla, musela som aj spávať, jesť, oddychovať… Došlo mi to po nevydarenom experimente, keď ma zvalcovala frustrácia, aká som neschopná. V hneve na seba som sa zaprisahala, že najskôr dotiahnem jednu vec do konca, až potom sa pustím do ďalšej.

Tak som začala denne minimálne hodinu čítať jednu odbornú knihu za druhou. To sa mi zautomatizovalo do podoby návyku a pravidelne som získavala poznatky, ktoré som mohla testovať v praxi. Mantrou mi bolo čo hovoria Buddhisti: “Tá fľaša sa naplní aj kvapkaním.”

Skúsenosť štvrtá:
Zaobstarať si nadšenie

Zistila som, že je to najlepší spôsob, ako eliminovať pochybnosti. V nadšení sa ukrýva absolútna zanietenosť pre vec. Nadšenie začalo vytvárať moju vieru v to, že mi príde do cesty to, čo potrebujem, pretože…

Začala som riadiť svoj život rebríčkom vlastných hodnôt, ktoré formovali môj postoj a autentickosť. Prestala som sa natláčať do póz a rolí, ktoré mi nesedeli. Upratala som si v rozporoch a ujasnila si, čo je pre mňa priorita a čo je iba zaujímavé a lákavé. Žiadne zbytočné rozptylovanie a poflakovanie. Pohodlnosť bola konfrontovaná s tým, že bez dôsledného chodenia v ústrety tomu, čo chcem, sa nikam nedostanem.

Skúsenosť piata:
Krotiť svojho vnútorného leňocha

Uvedomila som, že „hustota mojej pozornosti“ bola riadne deravá. Mala som veľký rozptyl v zaujímaní sa o veci, ktoré neboli podstatné a dôležité. Presvedčila som sa, že moja mentálna sila spočíva v sústredení. Vyskúšala som si, že nemôžem zameriavať pozornosť len tak čiastočne, lebo mi to nepomáhalo meniť mozog na proaktívneho tvorcu.

Prestala som pozerať televíziu a rýchlo sa menilo moje vnímanie sveta okolo. Bola som zrazu „ušetrená“ od všímania si problémov, na ktoré som nemala nijaký dosah. Zvolila som si nové krédo namiesto sťažovania sa a frflania: „Zameranie na riešenia ti pomáha riešenia vytvárať!“

Skúsenosť šiesta:
Úspešní ľudia nie sú perfekcionisti, sú to improvizátori

Vsadila som na odvahu jednoducho začať. Prestala som vyčkávať na moment, že musím nutne všetko poznať. Neraz som sa presvedčila, že ani tí najúspešnejší ľudia nemali odpoveď na každú otázku. A nenechali sa tým zastaviť, konali.

Začala som sa väčšmi zaujímať o to, čo robia úspešní ľudia.

Vypytovala som sa, písala maily, chodila na stretnutia. Zistila som čarovnú, prostú vec: Akční ľudia sa nenechajú znechucovať tým, že nemajú ideálne podmienky. Kašlú na ne, vytvoria si ich za pochodu. A tak som si povedala, že moje odpovede prídu, keď začnem väčšmi realizovať to, načo som bola vymyslená. Odkaz bol jasný: Prestaň teoreticky špekulovať a pusti sa niečo robiť.

Skúsenosť siedma:
Zmena ako výzva pre spontánnosť

Keď som sa začala dôkladne obzerať za seba, zistila som, že najhoršie som videla veci, ktoré mi boli najbližšie. Jasné, klepla som si po čele: Ryby spoznajú najhoršie vodu a ja som poznala najmenej to bežné, každodenné.

Vsadila som na spontánnosť a prevzala za svoju lekciu Bruca Lee: „Buď ako voda raziaca si svoju cestu cez trhliny. Nebuď agresívny, ale prispôsob sa objektu, a nájdeš cestu okolo alebo skrz. Keď v tebe nič nezostane strnulé, okolie sa samo odhalí. Vyprázdni svoju myseľ, buď bez akejkoľvek formy, tvárny ako voda. Keď naleješ vodu do šálky, stane sa šálkou. Keď ju naleješ do fľaše, stane sa fľašou. Voda môže plávať a nemôže naraziť. Staň sa vodou.”

Išlo to, spočiatku som sa vylievala kade tade, ale potom prišlo aj na vytváranie korýt.

Happy end

Vyvrcholením celej dobrodružnej výpravy “k sebe samej” bolo uvedomenie si: „Až keď som získala odvahu nasledovať svoje srdce, uvedomila som si, čo potrebujem – prestať sa pozerať na obzor a len čakať, kedy sa ku mne priblíži.”

Janette Šimková

Je nejen autorkou knihy Žijte své lepší já, ale aj priekopníčkou life koučingu na Slovensku s deväťročnou praxou a viac ako 2200 odkoučovanými hodinami. Je autorkou úspešného blogu, vystupuje ako rečníčka a spolupracuje s médiami.

Viac informácií na www.lifekoucing.sk.

• About
• Latest Posts

Ženy ženám

Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností.
Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.

Latest posts by Ženy ženám (see all)

• Blogerky Ženy ženám se loučí - 28 června, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 2. část - 3 května, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 1. část - 2 května, 2018