Kedy je dobré zlé a zlé k niečomu dobre!

Čo by Vás napadlo, keby k Vám pristúpil niekto blízky a kopol Vás? Len tak bezdôvodné, bez upozornenia? Je to pre Vás dobré alebo zlé?? Odpoveď je…. bez premýšľania… úplne jednoduchá.

To, čo sa dialo doma, sa začalo stupňovať a došlo to tak ďaleko, že keď sa to vo mne zlomilo, v úplnom zúfalstve som volala o pomoc Svetlu. Naše kamarátstvo naozaj rástlo a naberalo na sile. Jeho podpora bola ohromná a citeľná, pre okolie nepochopiteľná a zároveň sme sa stretávali s odsuzováním. Okolie nevedelo a my sme nemali dôvod to komukoľvek vysvetľovať. Ten den ma naložil do auta a úplne psychicky rozloženú odviezol k mojim rodičom. Po ceste sme sa veľa rozprávali, snažil sa to celé pochopiť z môjho pohľadu a vysvetliť mi to z jeho pohľadu. Bola to dlhá a únavná cesta.

Ale v túto chvíľku začala aj iná cesta – „tá moja cesta„.

Ja unavená, potlčená, ale živá. On nevyspatý, nahnevaný a plný práce. Rodičom sa to ťažko vysvetľovalo, ale do obrazu sa dostali pomerne rýchlo. Vzhľadom na to, že Svetlo šoféroval 700 km po nočnej, uložili ho spať tam, kde som štandardne spávala ja. Ja som s rodičmi diskutovala čo a ako ďalej, začal sa skloňovať rozvod a môj návrat k ním.

Unavená som si neskôr išla ľahnúť automaticky do „svojej izby“. Po pár hodinách spánku som sa zobudila a skoro som spadla z postele. Oproti mojej tvári bola tvár Svetla. Nastala vo mne panika a des: „Toto už bolo cez čáru!“ Predsa len som vydatá. Na môj krik sa zobudil a povedal pokojom jeho vlastným: „Pohoda, klídek, veď sa nič nestalo, veď sme spolu iba spali.“ No áno, „iba spali“, ale táto veta sa samozrejme dá pochopiť rôzne. To som ešte netušila, že to využijem pre záchranu svojho života…

„Iba spali“

Keďže som v ČR mala rozštudovanú školu, rozostavaný dom, nemohla som len tak ujsť k rodičom na Slovensko a na všetko sa vykašľať. Tak som sa so Svetlom vrátila k sebe domov. Vtedy to celé prasklo a začalo pravé nefalšované peklo. Do teraz to bolo zlé, ale bol to len suchý nácvik na ťažký únavný boj trvajúci nekonečne dlho.

Čakala som nejaké „predstavenie ochotníckeho divadla“ – zvedavosť žiarlivého a podozrievavého chlapa, keďže som sa vytratila bez stopy a bez lístku na chladničke. Nie… Nepýtal sa. Nepýtal sa nič, vôbec nič. Tak som mu sama vše povedala, aby som predišla hádke.
On sa ani neopýtal či som v pohode, presto že pár dni pred odjazdom som si pri páde na bruslích potrhala svaly v ruke (nejako záhadne sa mi uvoľnilo koliesko!).  Nezaujímal sa ako som sa dostala k rodičom, ani ako som sa od nich vrátila. Úplná ignorácia.

Niekde vo vnútri som ale cítila, že bude peklo, že niečo musí prísť.

Predsa to takto nemôže byť. Neverila som…
Nastalo to v tú chvíľku, keď si pustil môj počítač. Prečo to urobil, neviem. Tam sa mu otvorila komunikácia od spolužiaka ako bolo na Slovensku a ako sa má môj milenec. Bolo to Svetlové dvojča, vedel kde je pravda, ale urobil si srandu!

Bývalému viac nebolo treba. Nastala žiarlivá scéna v jeho štýle, hlučné tango, tanec zo všetkým ako ma byť… Prišiel a veľmi hrubo ma zobudil: otvoril dvere, uhodil do mňa pet fľašku a kričal nadávky. Samozrejme mi hneď došlo, prečo je taký tanec doma a poprosila ho, aby sa išiel prejsť, aby vychladol a potom sa porozprávame.

Nepomohlo! Budil ma takto celú noc, každých 20 minút.

Ráno som vstávala do práce totálne vyčerpaná. V práci už niečo tušili, ale nikto nemal tu odvahu to povedať nahlas. Komentár kolegyňky: „Oúúú, ako dobre vyzeráš, to si celú noc oslavovala?“ som nechala bez odpovede. Zapla počítač, vložila tvár do dlaní a sedela kým sa naštartuje. Zaspala som. Nasledovalo ukončenie pracovnej zmluvy počas skúšobnej doby…

Vrátila som sa domov a premýšľala čo ďalej. Nastala otázka či povedať manželovi hneď, že nemám prácu, alebo každý deň z domu odísť ako do práce.
Začala som postupne. Rozposlala som okamžite pár životopisov a zavolala Svetlu či môže prísť. Prišiel. Všetko som mu povedala a dala som mu zbalenú cestovnú tašku s oblečením, peniazmi a doklady. Ak by bolo najhoršie, viem kde to hľadať. Hneď pochopil. Nepýtal sa, vzal to a odviezol k sebe domov. Takto som si zachránila doklady potrebné k rozvodu. Doslova a do písmena musela som si ich ukradnúť z vlastného domu.
Náhradnú prácu som si našla do dvoch týždňov, ale tým, že toto peklo pokračovalo, som prišla aj o túto prácu a po ďalšom z úrazov som ostala vyše roka na nemocenskej…

Si moja a to sa nikdy nezmení!

Keď manžel dorazil domov, začal hneď výsluch prečo a za čo som doma? Moje stručná a rýchla odpoveď viedla jen k ponižovaniu a výsmechu. To, že za to mohol on, to nebola pripustiteľná varianta. „Rozhovor“ sa tiahol cez celu noc. S pravidelnosťou vtrhával do mojej izby a nepomohlo ani to, že bola zamknutá. Dvere pod jeho nervami povolili ako z papiera. Nakoniec ich vo všetkých izbách vyvesil, takže sa ani nebolo kde ukryť.

Jeho tyrania sa postupne začalo meniť z fyzickej a psychickej formy aj na sexuálnu. Aj keď iba raz, ale to stačí. Keď „len“ udrel, to prebolelo hneď, keď mi vzal peniaze, zariadila som sa inak. Ale teraz sa jeho týranie už nedalo ustúpiť. Tlačil mi ruku na krk, pozeral mi do očí a povedal s úsmevom víťaza: „Nie je nič, čo by ma mohlo zastaviť. Si moja a to sa nikdy nezmení! Jedine keď nebudeš dýchať budeš voľná!“ Ja som sa pozrela do jeho modrých oči a vedela som, že ak chcem prežiť a zachovať si triezvy rozum, tak bohužiaľ ublížim … Svetlu. Povedala som mu ONU vetu s „iba“, ktorá bola pravdou iba z polovice: „Ja ti teraz niečo poviem a viem, že ty to pochopíš presne tak, ako to pochopíš. Zídeš zo mňa dole a nikdy sa ma viac nedotkneš!“ „Ale nehovor?“ odpovedal. „Spala som zo Svetlom“ vypadlo zo mňa. Ale v tu sekundu som sa nenávidela, že som Svetlu ublížila. Manžel vstal, obliekol si tepláky a odišiel. V tú chvíľu som pre neho stratila hodnotu. Týmto spôsobom sa ma už nikdy nedotkol.

Nasledujúci deň som sa Svetlu priznala, čo som urobila. Nebol nadšený, ale pochopil to, a nikdy viac sme sa o tom nerozprávali. Pomohol mi na ďalšej skúške a po spoločnom úspechu sme šli k nemu do práce. V ten deň sa stretol s bývalým a povedal mu, že ešte raz sa ma dotkne a on sa to dozvie, tak si to s nim vybaví ako chlap s chlapom.
Nemusel dlho čakať. O dva dni neskôr po ich rozhovore som písala Svetlu, že som v nemocnici, že mi bývalý vyvolal záchvat. Okamžite prišiel, zbalil mi veci a dostal ma do penziónu, o ktorom nikto, okrem Svetla a pána majiteľa, nevedel. Aj tak si ma manžel našiel!

A tu sa začala moja premena

Svetlo našiel v počítači sledovacie programy, ktoré preposielali moje heslá a kopírovali čo som písala na klávesnici. Aj telefón mal v sebe sledovací program! Tak som ostala bez telefónu a bez počítača. Svetlo mi síce všetko vyresetoval a prenastavil, ale aj tak vo mne hlodala ťažká nedôvera voči mužom a bezpečiu.

Po tomto zistení som už neváhala a podala žiadosť o rozvod. Bez strachu a pripravená na všetko, teda aspoň som si myslela, že na všetko.
V priebehu mesiaca sa to rozhodlo a ja som cestovala domov k rodičom. Bolo to v deň tretieho výročia svadby. Tu som stála na začiatku niečoho nového a začínala konečne svoj boj vyhrávať, ale nezaobišlo sa to bez strát. Bývalého frajerstvo nebralo konca…

* * *

Vráťme sa k otázke na začiatku. Čo by ste odpovedali na hore spomínanú otázku: dobré alebo zlé?
Keby k Vám pristúpil niekto blízky a kopol vás len tak bezdôvodné, bez upozornenia?
V ponímaní spoločnosti je to zlé!
Zlé je aj to, že ma týral manžel. Ale čo ak vás kopne tak nešťastne, že skončíte v nemocnici a tam prídu na to, že práve toto kopnutie vám zachránilo život?
Odpoveď je na každom a v každom z nás iná….

Ja viem, že pre mňa to bolo dobré…

Paula

… předchozí část příběhu – Spadli mi ružove okuliare

• About
• Latest Posts

Ženy ženám

Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností.
Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.

Latest posts by Ženy ženám (see all)

• Blogerky Ženy ženám se loučí - 28 června, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 2. část - 3 května, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 1. část - 2 května, 2018