Keď som pred štyrmi rokmi skončila psychológiu, premýšľala som ako ďalej a čo s prácou. Keďže škola ma bavila, všetci očakávali a ja tiež, že sa pôjdem niekde zamestnať ako psychologička prípadne ako človek do ľudských zdrojov či marketingu. Nasledovali asi tri mesiace hľadania práce, pohovorov a špekulovania čo ďalej so životom. V tom čase bola moja súčasná práca iba mojím koníčkom. Niekedy na jeseň som dostala ponuku ísť robiť PhD. na jednu katedru na Filozofickej fakulte s tým, že by som tam aj ďalej mala ostať učiť. Bolo to perfektné teplé miesto, na známej pôde, vyzeralo fakt sľubne, páčilo sa rodičom i svokrovcom… Bolo to také rozumné a vyzeralo to tak dobre, že už som bola takmer rozhodnutá. Potom som bola tam na úvodnom stretnutí a napriek tomu, že celé prebehlo výborne, všetko vo mne kričalo „utekaj“. Formálna akademická reč mi prišla smiešna, citácie, publikovanie a podobné veci ma unavovali už z počutia. Ale bolo to také ROZUMNÉ.
Zrušila som to. Počúvla som to moje vnútorné ja, ktoré sa búrilo. Potom som začala so svojou súčasnou prácou – handmade tvorbou. Všetci boli zdesení, bolo to úplne nerozumné a riskantné a ani na slanú vodu. Ale ja som tomu šialene verila a cítila som, že to je moja cesta – aspoň na teraz. Dnes som veľmi vďačná za tieto rozhodnutia. Boli od srdca a osvedčili sa. Dnes sa už poznám viac, som ďalej a viem, že akademická kariéra by bola pre mňa fatálna chyba.
Myslím, že každý máme takýto vnútorný hlas, ktorý nám dáva signály, čo je pre nás to pravé a z ktorej cesty radšej zísť. Občas je prehlušený radami všetkých dookola, médiami, spoločnosťou, systémom čo nás učí „istote stabilného zamestnania“ a tomu, že niektoré práce sú „cenené“ a niektoré „čudné“. Ale je tam, stále vysiela. Ak stíšite tie ostatné zvuky, určite ho začujete. Pomôže Vám na Vašej ceste za šťastím.
Zuzka
all the technical KINGDOM777 solutions and staff we need for 에볼루션 카지노 operators who provide world