Ako sa vo vztahu nestratíš, pretože TY sa nikdy nestratíš

 Je naozaj potrebné ostávať vo veciach, ktoré nepotrebujeme? Naozaj sa máme stále niečo len učiť a učiť? Všetky tie „poučky“ a „návody“ …naozaj nám ukazujú našu pravú tvár? Ako to vlastne sakra je? Keď sú dni, keď tá návšteva nie a nie odísť, nejako sa zdržala. :)

 Ja osobne slovo depresia  nemám rada, jednoducho sa mi nepáči. Vôbec neznie tak dôstojne a žensky J  Skúsim to pomenovať inak…nečakaná návšteva. :)

Niekedy je „zábavné“ ostať v sračkách a pozorovať sa…

Len neostávajme príliš dlho :) Privítajme ich s láskou a pokorou, poďakujme sa im za návštevu a pekne ich odprevaďme.

Pri mojom rozjímaní som si sama odpovedala, že určite NIE. Že určite nepotrebujem ostávať vo všetkých tých nepotrebných veciach.

Príde UVEDOMENIE…

čo je úplne že WAU. Super, je to prvý krok. Ďalší, čo je tak ťažké, je KONAŤ. Určite sa už nemusíme NIČ učiť. Všetko už vieme, všetko je v nás. Jedine čo potrebujeme, je sa ODNAUČIŤ tieto staré zvyky.

Pozrieť sa na ne z výšky s láskou k sebe. Vždy máme možnosť výberu, možnosť voľby. Len niekedy je ťažké rozpoznať a rozlíšiť či je to naozaj ten vnútorný hlas alebo zase nejaká písomka.

Pri rozhodovaní je väčšinou tá možnosť pre teba správna, ktorá sa ti zdá najťažšie vykonateľná.  Znie to strašidelne fakt môžem potvrdiť…ale pocit, ktorý príde potom je neopísateľný. Všetky tieto úvahy, otázky som si kládla keď išlo vždy a vždy o tie vzťahy…

 Myšlienka: „Ako mať/byť vo vzťahu a nestratiť sa….“ Dá sa to?

Môj osobný názor je, že sa to nedá… Nedá sa stratiť, ale dá sa pozabudnúť, nevidieť, neposlúchať. Práve naopak, možeš sa nájsť.

Samozrejme že sa môže objaviť strach, keď sa vydáte na svoju cestu.  Strach, že zrazu môžete prísť o všetky tie nádherné pocity, ktoré si sebeláskou pestujete. Strach citít sa v ohrození.

Tieto nádherné pocity stále ostanú ak budú správne živené. A na to, aby dostali správnu výživu, tak si začneme dovolovať čím, kým ich budeme živiť.

Ak príde pocit zo zlyhania, to nevadí… aj to je v poriadku. Začneme odznova. O tom je život nebrať ho vážne, ale žiť ho.

Píšem to z vlastnej skúsenosti, pretože ak sa na to pozerám takto, uvedomujem si, že som sa vôbec nestratila. Len som na seba zabudla, zabudla som pestovať vzťah sama so sebou, zabudla som si naslúchať, zabudla som vidieť. Zabudla som na najčistejší vzťah, ktorý si človek môže dopriať a to je vzťah sám so sebou.

Samozrejme, že prišlo obviňovanie, výčitky :-) Ale to sa tiež nedá robiť navždy, stále sa za niečo obviňovať, vyčítať si. Ako môžeš „ubližovať“ osobe, ktorú miluješ….tou osobou si ty.

V takýchto momentoch si predstavím nekonečnú a bezpodmienečnú lásku rodičov…

Rodičia nikdy neobviňujú a nevyčítajú nič svojim deťom akokoľvek sa rozhodnú a koľkokrát urobia tú istú chybu viackrát…. naopak vždy sú tu a s láskou nás usmerňujú.

Takto by sme mali pristupovať samy k sebe, máme jedno telo…a jeden život. Je náš. Preto si dovoľme opustiť to staré …

Sme súčasťou prírody, aj stromy vedia kedy zhadzovať lístie… a kedy si majú oddychnuť. Dovoľme si viesť sa životom… Našim životom. Nepotrebujeme vedieť NIC ….

Drahé ženy,

všetko len to skutočné želám

Nataša Michalcová, žena :)

• About
• Latest Posts

Ženy ženám

Blog Ženy ženám je prostorem pro inspirativní články našich lektorek a dává prostor také dalším autorkám ke sdílení svých zkušeností.
Společně se tak můžeme dělit o rozmanitou ženskou moudrost a každá z nás se může stát ženou, kterou chce ve svém životě vidět.

Latest posts by Ženy ženám (see all)

• Blogerky Ženy ženám se loučí - 28 června, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 2. část - 3 května, 2018
• Jak využít nesnáze v partnerství a udělat z nich výhodu, 1. část - 2 května, 2018